Každý štvrtý liter v Európe mizne zbytočne. Úniky vody zaťažujú rozpočet obcí aj firiem
Takmer štvrtina vody v distribučných sieťach sa stráca v dôsledku technických porúch a neefektívneho systému. Vo svojej štúdii to uvádza európska federácia EurEau, ktorá sleduje stav vodárenskej infraštruktúry v členských štátoch Európskej únie. Medián hodnôt meraných v európskych krajinách sa pohybuje na úrovni 24 percent. Slovensko nevychádza z európskeho porovnania dobre. Straty vody na našom území podľa najnovších dát predstavujú 26,6 percenta celkovej spotreby.
Tieto straty majú nielen environmentálne, ale aj ekonomické dopady. „Veľká časť vodárenskej infraštruktúry na Slovensku je nadmerne dimenzovaná a nezodpovedá aktuálnej situácii, teda postupnému poklesu spotreby vody. Zatiaľ čo pred tridsiatimi rokmi dosahovala priemerná denná spotreba viac než 200 litrov na osobu, v súčasnosti sa táto hodnota pohybuje okolo 80 litrov,“ opisuje Ivan Ďurica, produktový manažér spoločnosti ENBRA SLOVAKIA, ktorá sa na Slovensku venuje riešeniam v oblasti technickej správy budov.
Nefakturovaná voda je problémom najmä pre rozľahlé areály
Veľké areály, ako sú miestne distribučné systémy, nemocnice, priemyselné a skladovacie areály, nákupné centrá, či školské a univerzitné budovy, nakupujú vodu z vodární a distribuujú ju v rámci svojich areálov. „Potrubný systém je zvyčajne rozsiahly a v dôsledku porúch často dochádza k nekontrolovateľným únikom vody. K iným nekontrolovateľným netesnostiam dochádza priamo v budovách, napríklad v dôsledku porúch napúšťacích armatúr v splachovacích zariadeniach, ochranných ventilov v kotloch alebo opomenutia obsluhy a ponechania otvorených vodovodných batérií,“ tvrdí Ďurica.
Odhalenie týchto problémov býva časovo aj finančne náročné. Najnovšie technológie na sledovanie spotreby vody využívajú inteligentné senzory a IoT zariadenia, ktoré umožňujú v reálnom čase detegovať netesnosti a neefektívne využitie vody. Tieto systémy umožňujú domácnostiam aj podnikom monitorovať spotrebu online, prijímať upozornenia na neštandardné situácie a automaticky vyhodnocovať potenciálne riziká. „Vďaka automatickému zberu dát je možné sledovať nadmerné odbery, identifikovať poruchy na vodovodnom potrubí alebo odhaliť nechcene otvorené ventily. Nadmerné straty vody je možné odhaliť kombináciou niekoľkých metód analýzy dát, napríklad výpočtom kĺzavých priemerov alebo kontrolou prietoku na základe stanovených medzných hodnôt,“ vysvetľuje Ďurica.
Kombinácia smart vodomerov a umelej inteligencie
Moderné systémy tak postupne nahrádzajú vizuálne odpočty vodomerov, ktoré sú nielen časovo náročné, ale aj náchylné na chyby. Odpadá tak potreba osobných kontrol a znižuje sa riziko chybného merania. Odborníci tvrdia, že na rozdiel od mechanických meračov nemajú presnejšie ultrazvukové vodomery pohyblivé súčasti, čo zabezpečuje dodržanie metrologických parametrov po dlhší čas ich životnosti. „Tieto prístroje preukázateľne znižujú množstvo nefakturovanej vody. Najmä priemyselné podniky vďaka týmto riešeniam získavajú dáta častejšie a môžu interval vyhodnocovania spotreby skrátiť z ročného na mesačný alebo dokonca denný. To im umožňuje reagovať okamžite, nie až po roku,“ tvrdí Ďurica.
Pokročilá analýza dát v spojení s umelou inteligenciou dokáže firmám predpovedať spotrebu vody a optimalizovať jej využitie. Vďaka tomu dokázala v pilotných projektoch na českom území odhaliť hneď niekoľko skrytých porúch a znížiť straty vody v testovanej lokalite až o polovicu, ako o tom informovalo Združenie vodovodov a kanalizácií ČR (SOVAK).
„Ak má obec, firma či akýkoľvek priemyselný podnik presné dáta o spotrebe, môže optimalizovať procesy, znížiť prevádzkové náklady a predĺžiť životnosť vodovodnej infraštruktúry,“ potvrdzuje Ďurica a dodáva, že inteligentný monitoring dokáže odlíšiť skutočné úniky od zdanlivých strát, ktoré môžu byť spôsobené napríklad neregistrovanou spotrebou v zásobovanej oblasti. Tým sa podľa expertov darí eliminovať nefakturovanú spotrebu vody aj na špecifických miestach, napríklad na staveniskách alebo hromadných akciách.
